GAL Bimuno flora vlákninový komplex

Čo sú výhody GAL Flora komplexu vláknin?

Hlavnou účinnou látkou GAL Flora komplexu vláknin je Bimuno®, s ktorým bolo vykonaných mnoho humánnych klinických výskumov a vo všetkých dosiahol vynikajúce výsledky. Jeho doteraz potvrdené pozitívne účinky sú nasledujúce:

Vplyvy na trávenie a črevný systém:

• Počas jeho užívania už za 1 týždeň je merateľné zlepšenie črevnej flóry (množstvo Bifidobaktérií sa značne zvyšuje)
• Zvyšuje množstvo „dobrých” baktérií, pričom znižuje množstvo „zlých”
• Najmenej plynotvorná prebiotická látka; nepovažuje sa za FODMAP a oproti iným prebiotikám je použiteľný aj v prípade SIBO
• Pomáha predísť nevoľnostiam počas cestovania a črevným infekciám počas zahraničných pobytov
• Pri dlhodobom užívaní pomáha odstrániť náchylnosť k zápche a hnačke
• Zlepšuje črevnú flóru pacientov s IBS, zmierňuje ich symptómy.

Iné priaznivé účiny

• Približne o 30% znižuje hladinu stresového hormónu kortizol
• Stupňuje funkčnosť imunitného systému, znižuje výskyt infekcií aj v dýchacích cestách, pretože zvyšuje množstvo imunitných látok v slinách a v nosovom sekréte
• Vplyvom Bimuno® sa zlepšujú metabolické ukazovatele obéznych ľudí ako aj kompozícia ich tela.

V Bimuno® Flora komplexe vláknin Bimuno® je zmiešané s malým množstvom mikrozinovanej bambusovej vlákniny pre jednoduchšie dávkovanie, ktorá ho aj dobre doplní: bambusová vláknina je „neškriabajúca”, t. j. šetrná, nefermentujúca sa, neprebiotická vláknina.

Konzumácia prebiotík nie je vždy výhodná

Podľa ich pôvodnej definície prebiotiká sú také látky, ktoré ovplyvňujú črevnú flóru v správnom smere, t. j. zvyšujú množstvo pre nás výhodných, „dobrých”, tzv. komenzálnych baktérií, kým znižujú počet škodlivých, „zlých”, tzv. oportunistických baktérií alebo aspoň ho nezvyšujú. Inými slovami, predstavujú zdroj potravy iba pre „dobré” baktérie.

Výraz prebiotiká sa aj napriek tomu všeobecne používa aj vo vedeckých kruhoch pre tie látky, ktoré zvyčajne majú priaznivé účinky, lebo sú schopné živiť baktérie pre nás výhodné, často neberúc do úvahy to, že živia aj „zlé” baktérie.

Kto má pôvodne dobrú črevnú flóru, teda je v nej veľa „dobrých” a málo „zlých” baktérií, u toho má priaznivý účinok aplikácia hociktorých prebiotík a pomáha ešte viac zlepšovať črevnú flóru. Ale ak niekto nemá práve dobrú črevnú flóru, alebo je vyslovene zlá, je dôležité, aby si dôkladne vyberal, aké prebiotiká bude aplikovať, pretože ľahko sa môže stať, že ešte viac zvyšuje počet už prítomných „zlých” baktérií, čo zároveň vedie k poklesu počtu tých „dobrých”.

Po novom sa konečne začali tým zaoberať a usporiadali viacero humánnych klinických výskumov, ktoré dokázali, že napr. v prípade IBS/IBD a iných črevných ťažkostí sa oplatí vyhýbať sa potravinám obsahujúcim látky s prebiotickým účinkom, napríklad väčšine zeleniny a ovocia, pretože tým sa dá dosiahnuť značné zlepšenie aj čo sa týka vážnosti symptómov, aj z pohľadu zloženia črevnej flóry.

Výhody selektívnych prebiotík a Bimuno®

Inulín a fruktooligosacharidy (FOS), ktoré sú prebiotiká využívané v najširšom kruhu, nie sú práve selektívne, mnoho škodlivých baktérií sa vie veľmi dobre rozmnožovať na nich a u mnohých spôsobujú problémy.

Podľa doterajších výskumov cukry patriace do skupiny tzv. galakto-oligosacharidov (GOS) sa zdajú byť najselektívnejšími. Tieto majú dva hlavné typy: alfa- a beta-GOS. Alfa-GOS (žiaľ, spolu aj s inulínom a FOS) sa nachádzajú v mnohých strukovinách, ale oveľa selektívnejšie ako alfa sú tie, ktoré patria k beta-GOS, ktoré sa nachádzajú iba v mlieku. Existuje viac typov beta-GOS, v závislosti od toho, pomocou ktorej baktérie ich vyrábajú.

Bimuno® je jediný GOS, ktorý je vyprodukovaný jednou baktériou, ktorá je prítomná aj v materskom mlieku a tiež je významným komponentom zdravej črevnej flóry, Bifidobaktériou. Vďaka tomu vzniká zmes GOS prítomných v materskom mlieku, tým pádom nie je prekvapivé, že podľa doterajších výskumov Bimuno® GOS sa zdá úplne selektívnym vo svojej účinnej dávke. Zhrnutie je teda, že zo všetkých látok s prebiotickým účinkom beta-GOS sú najselektívnejšie, bližšie Bimuno®, čo je prakticky dokonale selektívne.

Bimuno® buduje črevnú flóru podobne ako materské mlieko

Keď nad tým porozmýšľame, nie je to také prekvapivé, že najselektívnejšie prebiotikum je práve to, ktoré sa v najväčšom množstve nachádza v materskom mlieku. Baktérie aplikované v Bimuno®, tiež prítomné v materskom mlieku premieňajú laktózu prítomnú v materskom mlieku na takú zlúčeninu GOS, aké je aj Bimuno®. Bábätko sa totiž narodí so skoro sterilnou črevnou flórou do sveta hmýriaceho sa baktériami; kedy je najdôležitejšie, ak nie v tomto prípade, aby sa nezačali usádzať a rozmnožovať bez výberu? S týmto pomáha aj laktoferrin prítomný v materskom mlieku vo veľkom množstve.

Elementárna alebo jej blízka diéta doplnená Bimuno® a laktoferrinom je veľmi podobná tomu, ako sa buduje črevná flóra novorodeniatka; problémy týkajúce sa črevnej flóry je možné najúčinnejšie liečiť touto kombináciou. Ak niekoho črevná flóra nie je dobrá, oplatí sa užívať Bimuno®, potom neskôr, ako sa jeho stav zlepšuje, čoraz viac typov prebiotík a potravín bude mať na ňu priaznivý účinok.

Obsah laktózy v Bimuno® je mimoriadne nízky

Jedna dávka Bimuno® obsahuje približne toľko laktózy ako lyžica mlieka. To nie je veľa a podľa mnohých spätných väzieb nízky obsah laktózy v Bimuno® nespôsobuje starosti ani u tých, ktorí sú vážne citliví na laktózu a v prípade iných výrobkov aj zlomok tohto množstva im robí problémy.

Existuje výskum v súvislosti s tým, že beta-GOS znižujú laktózovú intoleranciu – možno týmto je vysvetliteľná táto priaznivá skúsenosť. V každom prípade, ak je niekto silne citlivý na laktózu, pre istotu sa oplatí začať užívanie polkou alebo štvrtinou jednej dávky a pomaly zvyšovať množstvo. Ani v tom prípade sa neoplatí náhle zvýšiť dávku, ak sa pri prvej neobjavia žiadne problémy.

Bimuno® obsahuje menej mliečnych bielkovín ako jedna kvapka mlieka

Bimuno® obsahuje v stopách mliečnu bielkovinu, ale v jednej dávke menej ako jediná kvapka mlieka. Toto množstvo je predpokladane zanedbateľné aj v prípade autoimunitných ochorení, ale ak niekto má podobný problém alebo extrémnu intoleranciu mliečnej bielkoviny, tiež sa oplatí začať polkou alebo štvrtinou jednej dávky a sledujúč symptómy ju postupne zvyšovať. Ak pozorujeme akékoľvek nepríjemnosti, oplatí sa dočasne prerušiť jeho užívanie.

Jednou z najčastejších príčin autoimunitných ochorení a potravinovej intolerancie je zlá črevná flóra a Bimuno® pomáha práve v jej zlepšovaní. Z toho vyplýva, že jeho pozitívne účinky pravdepodobne presahujú prípadné negatíva mliečnej bielkoviny prítomnej v stopách a malého množstva laktózy. Žiaľ, každý beta-GOS výrobok obsahuje mliečnu bielkovinu a laktózu, ale v Bimuno® je najmenej: v jednej dávke zlomok množstva nachádzajúceho sa v iných výrobkoch v-GOS.

S výrobcom surovín pre Bimuno® robíme merania na pripravených položkách a vždy pre nás odložia prípravky s najnižším obsahom mliečnej bielkoviny; používame výlučne tieto k výrobe Bimuno® Flora komplexu vláknin. Tieto obsahujú takmer nemerateľné množstvo mliečnej bielkoviny.

Zdroje:

https://clasado.com/science/

1. Williams NC, Johnson MA, Shaw DE, Spendlove I, Vulevic J, Sharpe GR, Hunter KA. A prebiotic galactooligosaccharide mixture reduces severity of hyperpnoea-induced bronchoconstriction and markers of airway inflammation. Br J Nutr. 2016 Sep;116(5):798-804. doi: 10.1017/S0007114516002762. PMID: 27523186.
2. Vulevic J, Tzortzis G, Juric A, Gibson GR. Effect of a prebiotic galactooligosaccharide mixture (B-GOS®) on gastrointestinal symptoms in adults selected from a general population who suffer with bloating, abdominal pain, or flatulence. Neurogastroenterol Motil. 2018 Nov;30(11):e13440. doi: 10.1111/nmo.13440. Epub 2018 Aug 15. PMID: 30109908.
3. Hasle G, Raastad R, Bjune G, Jenum PA, Heier L. Can a galacto-oligosaccharide reduce the risk of traveller's diarrhoea? A placebo-controlled, randomized, double-blind study. J Travel Med. 2017 Sep 1;24(5). doi: 10.1093/jtm/tax057. PMID: 28931149.
4. Grimaldi R, Gibson GR, Vulevic J, Giallourou N, Castro-Mejía JL, Hansen LH, Leigh Gibson E, Nielsen DS, Costabile A. A prebiotic intervention study in children with autism spectrum disorders (ASDs). Microbiome. 2018 Aug 2;6(1):133. doi: 10.1186/s40168-018-0523-3. PMID: 30071894; PMCID: PMC6091020.
5. Vulevic J, Juric A, Walton GE, Claus SP, Tzortzis G, Toward RE, Gibson GR. Influence of galacto-oligosaccharide mixture (B-GOS) on gut microbiota, immune parameters and metabonomics in elderly persons. Br J Nutr. 2015 Aug 28;114(4):586-95. doi: 10.1017/S0007114515001889. Epub 2015 Jul 28. PMID: 26218845.
6. Carmen Tamayo: Clinical Research on Probiotics: The Interface between Science and Regulation. Clin Infect Dis. (2008) 46 (Supplement 2): S101-S103. doi: 10.1086/523332
7. Sanders et al: Impact of probiotics on colonizing microbiota of the gut. J Clin Gastroenterol. 2011 Nov;45 Suppl:S115-9. doi: 10.1097/MCG.0b013e318227414a.
8. Junjie Qin et al: A human gut microbial gene catalogue established by metagenomic sequencing. Nature. 2010 Mar 4;464(7285):59-65.
9. Wolf et al: Safety and Tolerance of Lactobacillus reuteri in Healthy Adult Male Subjects. Microbial Ecology in Health and Disease, 1995, Vol. 8, No. 2 : Pages 41-50]
10. Michail S, Kenche H.: Gut microbiota is not modified by Randomized, Double-blind, Placebo-controlled Trial of VSL#3 in Diarrhea-predominant Irritable Bowel Syndrome. Probiotics Antimicrob Proteins. 2011 Mar;3(1):1-7.
11. Huynh HQ, deBruyn J, Guan L, Diaz H, Li M, Girgis S, Turner J, Fedorak R, Madsen K.: Probiotic preparation VSL#3 induces remission in children with mild to moderate acute ulcerative colitis: a pilot study. Inflamm Bowel Dis. 2009 May;15(5):760-8. doi: 10.1002/ibd.20816.
12. Lee JH, Moon G, Kwon HJ, Jung WJ, Seo PJ, Baec TY, Lee JH, Kim HS.: Effect of a probiotic preparation (VSL#3) in patients with mild to moderate ulcerative colitis. Korean J Gastroenterol. 2012 Aug;60(2):94-101.
13. Gibson et al.: Dietary modulation of the human colonic microbiota: introducing the concept of prebiotics. J Nutr. 1995 Jun;125(6):1401-12.
14. Gibson et al.: Dietary modulation of the human colonic microbiota: updating the concept of prebiotics. Nutrition Research Reviews (2004), 17, 259–275
15. Staudacher et al.: Mechanisms and efficacy of dietary FODMAP restriction in IBS. Nat Rev Gastroenterol Hepatol. 2014 Apr;11(4):256-66. doi: 10.1038/nrgastro.2013.259. Epub 2014 Jan 21.
16. Gibson et al.: The Low FODMAP Diet for Treatment of Irritable Bowel Syndrome and Other Gastrointestinal Disorders. Gastroenterol Hepatol (N Y). 2013 Jul;9(7):450-2.
17. Chumpitazi et al.: Gut microbiota influences low fermentable substrate diet efficacy in children with irritable bowel syndrome. Gut Microbes. 2014 Jan 27;5(2)
18. Depauw et al.: Animal fibre: the forgotten nutrient in strict carnivores? First insights in the cheetah. J Anim Physiol Anim Nutr (Berl). 2013 Feb;97(1):146-54. Epub 2011 Nov 10.
19. Depauw et al: Fermentation of animal components in strict carnivores: a comparative study with cheetah fecal inoculum. J Anim Sci. 2012 Aug;90(8):2540-8
20. O’Sullivan et al: Prebiotics from Marine Macroalgae for Human and Animal Health Applications. Mar Drugs. 2010; 8(7): 2038–2064
21. Tzounis et al: Prebiotic evaluation of cocoa-derived flavanols in healthy humans by using a randomized, controlled, double-blind, crossover intervention study. Am J Clin Nutr. 2011 Jan;93(1):62-72.
22. Lee et al: Effect of tea phenolics and their aromatic fecal bacterial metabolites on intestinal microbiota. Res Microbiol. 2006 Nov;157(9):876-84.
23. Gibson et al: A comparative in vitro evaluation of the fermentation properties of prebiotic oligosaccharides; Journal of Applied Microbiology91; 878-887
24. Mandalari et al: Potential Prebiotic Properties of Almond (Amygdalus communis L.) Seeds. Appl. Environ. Microbiol. July 2008 vol. 74 no. 14 4264-4270
25. Therapeutic use of mucin glycans – Szabadalomi szám: US 20120207882 A1
26. Ian Spreadbury: Comparison with ancestral diets suggests dense acellular carbohydrates promote an inflammatory microbiota, and may be the primary dietary cause of leptin resistance and obesity. Diabetes, Metabolic Syndrome and Obesity: Targets and Therapy 2012:5 175–189
27. Whitney P Bowe and Alan C Logan : Acne vulgaris, probiotics and the gut-brain-skin axis - back to the future? Gut Pathogens 2011, 3:1 doi:10.1186/1757-4749-3-1
28. Budzyńska et al: Antibiofilm activity of selected plant essential oils and their major components. Pol J Microbiol. 2011;60(1):35-41.
29. Sandasi et al: The in vitro antibiofilm activity of selected culinary herbs and medicinal plants against Listeria monocytogenes. Lett Appl Microbiol. 2010 Jan;50(1):30-5.
30. Thallinger et al: Antimicrobial enzymes: an emerging strategy to fight microbes and microbial biofilms. Biotechnol J. 2013 Jan;8(1):97-109. doi: 10.1002/biot.201200313.
31. Park JH, Lee JH, Cho MH, Herzberg M, Lee J.: Acceleration of protease effect on Staphylococcus aureus biofilm dispersal. FEMS Microbiol Lett. 2012 Oct;335(1):31-8. doi: 10.1111/j.1574-6968.2012.02635.x. Epub 2012 Jul 30.
32. Schurgers et al.: Regression of warfarin-induced medial elastocalcinosis by high intake of vitamin K in rats. Blood. 2007 Apr 1;109(7):2823-31
33. Forbes, RM; Parker, HM; Erdman JW, Jr (Aug 1984). "Effects of dietary phytate, calcium and magnesium levels on zinc bioavailability to rats.". The Journal of nutrition 114 (8): 1421–5. PMID 6747725.
34. Logan et al: The Treatment of Small Intestinal Bacterial Overgrowth With Enteric-Coated Peppermint Oil: A Case Report. Alternative Medicine Review Volume 7, Number 5 2002
35. Capello et al: Peppermint oil (Mintoil®) in the treatment of irritable bowel syndrome: A prospective double blind placebo-controlled randomized trial. Digestive and Liver Disease 39 (2007) 530–536
36. de Bortoli N, Leonardi G, Ciancia E, et al. Helicobacter pylori eradication: a randomized prospective study of triple therapy versus triple therapy plus lactoferrin and probiotics. Am J Gastroenterol. 2007;102(5):951–6.]
37. Wakabayashi et al.: Inhibitory effects of lactoferrin on growth and biofilm formation of Porphyromonas gingivalis and Prevotella intermedia. Antimicrob Agents Chemother. 2009 Aug;53(8):3308-16. doi: 10.1128/AAC.01688-08. Epub 2009 May 18.
38. Hayworth et al.: Attenuation of massive cytokine response to the staphylococcal enterotoxin B superantigen by the innate immunomodulatory protein lactoferrin. Clin Exp Immunol. 2009 Jul;157(1):60-70. doi: 10.1111/j.1365-2249.2009.03963.x.
39. Okamoto T, Tanida T, Wei B, Ueta E, Yamamoto T, Osaki T. Regulation of fungal infection by a combination of amphotericin B and peptide 2, a lactoferrin peptide that activates neutrophils. Clin Diagn Lab Immunol. 2004 November 11(6):1111-9.
40. Dinan TG, Cryan JF.: Regulation of the stress response by the gut microbiota: implications for psychoneuroendocrinology. Psychoneuroendocrinology. 2012 Sep;37(9):1369-78. doi: 10.1016/j.psyneuen.2012.03.007. Epub 2012 Apr 5.
41. Hawrelak et al: Essential Oils in the Treatment of Intestinal Dysbiosis: A Preliminary in vitro Study. Altern Med Rev 2009;14(4):380-384